Predvianočné pojednanie o nožoch

Hlásim sa o slovo a chcem vás ešte pred Vianocami “obveseliť“ svojím príspevkom. December mi ubehol vcelku rýchlo. Začala som svoju prax v hotelovej kuchyni štvorhviezdičkového hotela Salak. Zatiaľ som v Cold Kitchen a po Novom roku sa budem presúvať aj do cukrárskej prevádzky ako aj do kuchyne kde sa varia tradičné indonézske jedlá. Na mojom súčasnom stanovisku je to najmä o krájaní, vykrajovaní, prekrajovaní a ešte som zabudla podotknúť, že tam aj krájame. Ale pravdou je, že to krájanie je vám veda, už si plne uvedomujem dôležitosť kvalitných a ostrých nožov v kuchyni. Preto rozširujem aj svoju súkromnú zbierku – tuhľa.

Môj kolega mi daroval aj špeciálny nôž na carving – vykrajovanie ovocia, tak pácham svoje prvé pokusy a celkom sa mi to zapáčilo. Reďkovky, papája, mrkva – nič predomnou nie je v bezpečí.

Čo sa týka mojich spolupracovníkov v studenej kuchyni, majú čosi po dvadsiatke, ale krájať vedia jedna radosť :D Mám sa čo učiť. Ináč atmosféra aj pracovné prostredie je priaznivé, takže som spokojná. “Mlieko nám však skyslo“ v momente keď sa u nás v kuchyni vyskytol hygienický dozor. Rozumejte chlapík, ktorý sedemnásť rokov pracoval v Amerike ako šéfkuchár a teraz chce americký štandard pretlačiť aj v indonézskom hoteli, čo neviem či bude celkom fungovať. Špecializuje sa najmä na hygienu. To znamená asi aj toľko, že je schopný k nám vtrhnúť v strede dňa, keď máme všetko rozrobené, stoly plné a povedať, že to máme hneď vypratať a tie stoly a krájacie plochy vyumývať so saponátom. Takže sa musí všetko prerušiť a už sa veselo umýva. Poviem vám, ten chlap mi nie je dvakrát sympatický a vždy keď vojde do miestnosti sa mi otvára nôž vo vrecku. Beriem a plne rešpektujem, že má dostatočné skúsenosti a vie o čom rozpráva, len po ľudskej stránke nie je veľmi vybavený emocionálnou inteligenciou. Minule som tiež niečo krájala a on prišiel ku mne, najprv sa na mňa len díval ako to robím, potom mi zobral nôž a predviedol mi ten jediný zaručene správny spôsob. Pritom sa pýtal odkiaľ som a zrazu na mňa vyrukoval so slovami – dobre a do piče – bez cenzúry, ospravedlňujem sa :D K tomu ešte dodal, že sa isto musím cítiť hneď lepšie, keď ktosi rozpráva mojím jazykom. Svätá pravda. Takto prekrásne som sa naučila čistiť ananás svojím veľkýýým nožom. Už to robím minimálne tak profi, ako predavači na trhu.

So spolubývajúcou Zuzkou sme sa pustili do robenia mozaiky na črepníkoch. Na prvý pokus som viac než spokojná. A mám chuť omozaikovať všetko čo sa nehýbe. Takto to začalo.

A tuto je výsledok našej urputnej snahy, ktorý sme vyrobili v pote tváre a najvyšším sebazaprením :D

V piatok som bola v hoteli posledný krát, pretože v utorok sa chystáme na našu spoznávaciu cestu po Indonézii. Na Štedrý deň sa budeme presúvať na východnú Jávu do mesta Malang, kde býva Lýdia. Odtiaľ potom na ostrov Kalimantan. Tam by sme chceli obšmejdiť trhy na rieke a potom sa po východnom pobreží presúvať do oblasti kde žije kmeň Dayakov. Že vraj sa dajú na Kalimantane nakúpiť aj brilianty za priaznivú cenu. Takže ak by mal niekto záujem pošlite mi správu a peniaze na účet a ja tam spácham nejaký biznis. Na záver už len krásne sviatky ešte raz všetkým – aby sa vám nekĺzal kapor a stromček nezahorel od samej radosti. Ja budem postrádať maminu kapustnicuuu a Mrázika, zababušenie sa do veľkého šálu keď sneží a spievanie Tichej noci keď sú zhasnuté svetlá. Ale už sa neviem dočkať cestovania, nových miest, kultúr a nosenia svojho ruksaku. Ešte sa musím pobaliť čerta starého! Špeciálne pozdravy pre moju mamu, pána otca a sestru, ako aj pre vás moji nenahraditeľný kamaráti a známi, na ktorých sa už veľmi teším! Vidíme sa v novom roku :D Ešte jedna zo srnkovej záhrady