Ale poďme k veci. Čo sa týka mojej stáže v hoteli Salak, je zdarne ukončená. Doobedie dňa svätého Valentína som strávila v cukrárskej prevádzke Klappertaart. Ako sme tam pripravovali koláče a popritom počúvali romantické pesničky, tá sladkosť bola všade okolo nás. A tak som si sama pre seba vyslovila hypotézu, či romantická hudba zvyšuje sladkosť zákuskov.
Šéfom spomínanej prevádzky je sympatický pán v stredných rokoch s ktorým sme zvykli preberať trendy v indonézskom varení a pečení. Rozprávali sme sa o tom, že čo sa týka spôsobu prípravy koláčov a snackov, Indonézania ich buď pripravujú v pare alebo ich vyprážajú. Pán cukrár spomenul, že je to spôsobené tým, že Indonézania nepoznali v minulosti pec a v súčasnosti je pre nich ešte stále drahá, takže sa pridržiavajú tradičných spôsobov prípravy.
Poobede som sa presunula do Cold Kitchen, kde som našla úplne vyčerpaných kolegov a špinavú kuchyňu. Pustila som sa do upratovania a oni si zatiaľ sadli do kúta a zaspali spánkom spravodlivo unavených.
Posledným miestom mojej stáže bola tradičná indonézska kuchyňa Ayam Goreng Fatmawati. Pripravuje sa tam najmä tofu, tempe, tradičné polievky, jedlo v banánových listoch a iné. Na tomto mieste to majú pevne v rukách skúsené kuchárky - postaršie ženy po indonézsky ibu. Ovládajú všetky panvice, woky a iné predmety, ktoré môže byť použité ako zbrane.
Kvôli tomu, že mi skončili polročné študentské víza som musela vycestovať z krajiny a kúpiť si mesačné víza na marec. Rozhodla som sa pre blízky Singapúr. Lietadlo malo veľmi ranný vzlet už o 5:40 a keďže som sa na letisku vyskytla už o pol druhej ráno, nezostávalo mi nič iné len si nachvíľku pospať na svojom ruksaku vo fajčiarskej zóne. Tam som našla svoje útočisko a jediné prázdne miesto.
Singapúrske letisko Changi je druhé najväčšie v Ázii a chcela by som tam bývať, otvorene sa priznám :D . Je tam skrátka všetko – kino, masážne kreslá, baby care room a všemožné služby.
Ani sa mi odtiaľ nechcelo vyraziť do mesta, tak som sa tam pomotala, naraňajkovala a poobkukávala impozantné toalety :D
Odtiaľ som išla dopravou MRT – Mass Rapid Transit – do Gardens by the Bay. Tieto záhrady ponúkajú všemožnú flóru a najmä superstromy, čo sú konštrukcie, ktoré začínajú obrastať zeleňou a sú prepojené mostami. Tieto záhrady sa nachádzajú v blízkosti známeho 5hviezdičkového hotela Marina Bay Sands.
V porovnaní s Indonéziou tam vládne prísny poriadok, čistota a prehľadnosť. Za jedenie a pitie v metre sú obrovské pokuty. To ma trochu stresovalo, keďže som zvyknutá piť úplne všade. Tak som vždy po vstupe do metra len naprázdno pregĺgala a naprázdno lapala po mojej fľaši s vodou.
Ďalšou zastávkou bola botanická záhrada. No nechoď niekde, kde je to zadarmo :D Najprv som vošla do altánku, tam som hneď zaspala. Spala som aj v metre, aj v lietadle. Vzhľadom k tomu, koľko som prespala je obdivuhodné, že si z toho dňa dosť veľa pamätám. Dávam like zázvorovej záhrade predovšetkým.
Presúvanie sa MRT ma bavilo a tak som vyskúšala linky všetkých farieb. Úprimne, niekedy som trafila na prvý pokus, niekedy na štvrtý, ale nakoniec som sa vždy dostala tam, kde som zamýšľala. Veď aj cesta je cieľ, no nie? I keď občas poteší do toho cieľa aj reálne dôjsť.
Na druhý deň som si prešla indickú štvrť.
Boli tam nádherne farebné domy, predajcovia potravín všetkého druhy, skrátka túlať sa ulicami ma nikdy neprestáva baviť. A hlavne v Singapúre sa nemáte šancu stratiť. Všetko je výborne označené, bezpečné, je to WC friendly krajina :D a všade sú fontánky s pitnou vodou a lavičky.
Ešte som obišla tržnicu s jedlom a dala si výborný cesnakový naan – jesť miestne jedlo s miestnymi a s hŕstkou turistov, to môžem. Odtiaľ som sa presunula do čínskej štvrti. Všade boli povešané lampióny a lietajúce kone, to bolo rozprávkové.
Bol tam aj prekrásny budhistický chrám.
Priplietla som sa aj na najväčšiu nákupnú ulicu, kde je možné nájsť všetky drahé značky od Vuittona až po Pradu. No nehoráznosť! Až tak ma to nezaujalo. Viac ma baví obzerať jedlo a aj tak mi viac vyhovujú secondhandy. Otázka peňazí tu pravdaže nehrá žiadnu rolu :D
Okolo parlamentu a NAJVYŠŠIEHO súdu som prešla k Merlion parku, kde stojí ikona Singapúru: Poloryba-pololev. Ryba symbolizuje minulosť Singapúru, kedy bol rybárskou osadou a lev naznačuje pokrok a rast.
Musela som sa zastaviť v indickej reštaurácii, keďže mi deň predtým prudko zachutila táto strava. Dala som si jedlo Masala Dosa, čo je juhoindické jedlo, “palacinka“ plnená zemiakmi, zeleninou a korením. Boli k tomu rôzne chutney, ako napríklad kokosové. K tomu dobre padol Masala čaj. Nabudúce sa chcem ísť učiť kulinárstvo do Indie :D
Záliv Marina Bay je pôsobivý.
Sú tam aj drevené lehátka, no dokonalosť. Prešla som mostom menom Helix, ktorý je inšpirovaný štruktúrou DNA a keďže blízko bol bluesový koncert, usadila som sa tam a užívala si silné hlasy a nástroje v kombinácii s výhľadom na rieku Singapúr a všetky tie impozantné budovy na jej brehoch.
Záverom už len toľko, že Singapúr ma očaril viac než som predpokladala. Dnes sa už chystám do Jakarty na letisko, čakať Bejku a Sašiku. Baby prídu dovolenkovať a chceme spolu čosi pocestovať. Takže smer Bali a Lombok. Potom vám to náležite zreferujem. Do veľmi skorého videnia!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára