Bejka so Sašikou prileteli v plnej polnej, aj s parenicami a gombaseckou klobásou. Tým vyplnili moje inštrukcie a urobili ma veľmi šťastnou :D
Chcela som sa im venovať naplno už od začiatku, ale chytila som zápal do pravej nohy, konkrétne v oblasti kotníka. Príčinu neviem, ale noha bolela ako čert a napuchla do nevídaných rozmerov. Išla som najprv do Puskesmasu, čo je v podstate nemocnica pre chudobných. Nejako som tam doskákala a oni sa snažili prísť na to, v com tkvie môj problém. Spýtali sa ma aj, či nemám zlomené srdce čo s mojím zápalom iste silno korelovalo. Posledná otázka bola či neberiem drogy, čo ma už úplne odrovnalo a radšej som išla na polikliniku.
Dostala som antibiotiká a nariadenie, že sa mám šetriť. Ale späť k návšteve. Baby sme privítali v našom slume, boli nadšené z moslimských zvolávaní na modlitbu – najmä v skorých ranných hodinách - z divokej dopravy a vrhania sa pod autá, keď chce človek prejsť cez cestu a z našej riečky pod oknom, kde prúdia všetkyyyy splašky a miestne ženy v nej perú svoje oblečenie.
Myslím si, že Bogor ich plne očaril :D a aj miestni obyvatelia, ktorí sa opäť nezapreli a vykrikovali Mister, Mister čo im hlasivky stačili.
Zvykli si aj na naše jašterice či na moju dotieravú mačku, ktorú kŕmim vanilkovým mliekom a občas jej kúpim aj Whiskas – stravuje sa lepšie ako ja :D.
Dievčence som poslala na Bali o pár dni predomnou, aby som si mohla svoju nohu vyložiť na luster a pooddychovať si. Začali v meste Sanur a potom sme sa stretli v Ubude na centrálnom Bali. Po tých mesiacoch viac-menej bez európskej stravy som sa vrhla na pizzu, schnitzel či dokonca egyptské jedlo Koshari, taký som ja kulinár :D
V Ubude sme navštívili Monkey Forrest, kde je hŕba makakov a chrámy. Opičiaci sa kŕmia sladkými zemiakmi a fascinujú ich všetky náležitosti, ktoré majú turisti.
Ďalej sme sa presúvali do Anturanu, na sever Bali. Prechádzali sme oblasťou kde boli polia plné bielo-modrých hortenzií. Pre-krás-ne!
Anturan je malá rybárska osada, kde sme bývali blízko pláže.
Tá však viac pripomínala farmársky dvor. Bola tam všemožná hydina, malé čierne prasiatka či psy. Susedná Lovina bola o čosi viac turistická a upravená, všade boli pláže s čiernym pieskom.
Beine narodeniny sme oslávili večerou na pláži, pričom nám za chrbtom hrali miestni hudobníci a do toho kvíkalo čierne prasa. Videli sme ešte mesto Singaraja a pekný hinduistický chrám a odtiaľ sme sa už presunuli späť smer Denpasar a letisko.
Tam sme prespali a počkali na svoj ranný let do Jakarty.
Ešte v utorok ma čakalo interview v hoteli Salak. Súčasťou tohto hotela je totiž aj BHI Bogor Hotel Institute. Vyučuje sa tam aj psychológia v turizme, resp. v službách. Tak som robila pohovor na možného učiteľa tohto predmetu na diaľku cez skype. Pohovor to bol humorný, prišiel aj učiteľ, ktorý tento predmet vyučuje. Starší, nonšalantný a rozpustilý pán, ktorý žil 15 rokov v Belgicku a európska realita je mu blízka. Okrem toho, že mi povedal, že jeho náboženstvom je spodné prádlo, dal aj pozdravovať Bratislavu a Dunaj. Takýto učiteľ je silná konkurencia poviem vám :D Na záver sme pozerali videa o Slovensku na youtube a skončili sme až pri vystúpeniach relácie America's Got Talent. Taký úplne štandardný pohovor :D
Uvidíme, ako to teda celé dopadne, výsledky mi ešte nie su jasné.
Bejka aj Saška sú už šťastne docestované na Slovensku a ja ich o pár dní budem nasledovať.
Sedem mesiacov ubehlo rýýýýchlo. Summa summarum bolo to tu obohacujúce aj úplne odlišné. Niekedy to dávalo dosť zabrať, niekedy ma to tu nesmierne tešilo. Hlavne som sa snažila využiť každý deň, učiť sa, veľa sa smiať a nezblázniť sa z toho celého :D
Užívala som si nové chute, vône, kombinácie. Stretla som veľa ľudí na ktorých len tak ľahko nezabudnem, vďaka ktorým bol tento môj pobyt príjemnejší a humornejší. Veľa som varila, cestovala, ochutnávala, spoznávala a ľúbila.
Áziu treba skrátka zažiť, bezpodmienečne :D
Cez to všetko sa na vás veľmi teším a verím, že aklimatizácia prebehne ein-zwei!
Sampai jumpa
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára